Narodil sa v Zohore dňa 25. 12. 1935. Po štúdiách na oddelení grafiky SUPŠ Bratislave pokračoval v rokoch 1955 -61 v štúdiu grafiky u Hložníka na VŠVU. Už ako študent sa včlenil do kontextu slovenskej grafiky 20. storočia dosahujúcej svetovú úroveň. Po ukončení štúdia na VŠVU a postgraduálneho štúdia, bol v roku 1966 menovaný na svojej Alma mater odborným asistentom. O 6 rokov neskôr dosiahol hodnosť docenta a v roku 1981 sa stal vysokoškolským profesorom. Počas rokov 1967-90 pôsobil ako vedúci Oddelenia knižnej tvorby.
Už ako študent v roku 1958 ilustroval prvé knihy pre deti. Postupne za knižné ilustrácie získal Brunovský už v 60-tych rokoch medzinárodné uznanie. To mu pomohlo pri spoluzakladaní a organizovaní 1. ročníka Bienále ilustrácií Bratislava v roku 1967. Odvtedy sa neustále podieľal na organizácii ďalších ročníkov BIB. Pôsobil ako predseda medzinárodnej poroty, v 80-tych rokoch viedol medzinárodný Workshop pre mladých ilustrátorov organizovaný ako spoločný projekt BIB, Unesco a VŠVU.
Začiatkom 70-tych rokov vytvoril unikátnu kolekciu 26-ich malieb na dreve pre vládny hotel na Bôriku v Bratislave. Predstavitelia vtedajšej vládnej moci však diela neprijali, takže skončili v pivnici Matice slovenskej. Odtiaľ sa dostali vďaka riaditeľovi Oravskej galérie v Dolnom Kubíne do tejto inštitúcie, čím sa uchovala ich nesmierna hodnota.
Ďalším umeleckým záberom Brunovského bola grafická tvorba v oblasti poštových známok. Prvé návrhy vytvoril už v roku 1962. Do roku 1990 ich vyšlo 34. Okrem filatelistickej tvorby sa v oblasti úžitkovej grafiky venoval i tvorbe Ex Libris, návrhom plagátov, scénografii a návrhom bankoviek. V roku 1977 zvíťazil v súťaži o novú československú sústavu bankoviek. Jeho bankovky s nominálnou hodnotou tisíc, desať, dvadsať, päťdesiat a sto korún prichádzali do obehu postupne v rokoch 1985 až 1989. Za tieto návrhy získal vo Francúzsku v roku 1989 ocenenie Najkrajšia bankovka sveta.
V roku 1980 bol menovaný zaslúžilým umelcom a v roku 1985 bol ocenený titulom Národného umelca.
Zahraničným ocenením jeho prínosu do svetového grafického dedičstva a jeho pedagogických schopností boli návštevy britských výtvarných akadémií na pozvanie Britskej rady v roku 1986. O dva roky neskôr prednášal na amerických univerzitách vo Washingtone, San Franciscu, Clevelande, Chicagu, Pittsburghu a ďalších.
V roku 1990 ukončil svoje pedagogické pôsobenie a venoval sa voľnej umeleckej tvorbe. Medzi jeho posledné diela patrí kolekcia obrazov umiestnená vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky.
Mal vyše sto samostatných výstav v Európe, v USA a Japonsku. Získal viac ako 20 prestížnych zahraničných a domácich cien.
Jeho predčasným skonom 20. 1. 1997 v Bratislave, stratilo slovenské výtvarné umenie a naša kultúrna scéna jednu z mála výrazných osobností, ktoré vystúpili na svetové umelecké pódium.