Milan Laluha sa narodil 11. 11. 1930 v Tekovských Lužanoch. V rokoch 1950-55 študoval na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Ľ. Fullu, E. Zmetáka a D. Millyho. V roku 1957 sa stal zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu. Zúčastnil sa na všetkých skupinových výstavách galandovcov. V roku 1966 získal cenu Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach. Popri A. Barčíkovi a M. Paštékovi sa najviac zaslúžil o nadviazanie kontinuity s predchádzajúcim modernistickým vývinom nášho maliarstva, po jeho prerušení v 50. rokoch. Jeho maliarske a kresliarske diela z tohoto obdobia sú najvyššie cenené - jeho umenie 60. a začiatku 70. rokov tvorí základ štátnych galerijných zbierok tohto obdobia. V roku 1972 bol vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov, čo znamenalo zákaz verejných výstav, reprodukovania a nakupovania jeho diel verejnými galériami. Po štúdiách, v rokoch 1955 – 1958 žil v Dolnej Mičinej, ktorú po celý život dlhodobo navštevoval a výtvarne zobrazoval, v rokoch 1958 – 1963 sa usadil v Martine, od roku 1963 žil a tvoril v Bratislave, kde 10.11.2013 zomrel.